Ivan Hálek

Na Kysuciach

Po skončení medicíny mal možnosť pracovať na univerzite, alebo si mohol otvoriť lekársku ordináciu v Prahe. Miesto toho odišiel v roku 1901 na Slovensko.
Zaujímavým rodinným svedectvom v otázke prečo sa rozhodol odísť na Slovensko, namiesto čakania na príležitosť pracovať v Prahe, je niekoľko riadkov z nevydanej biografie, ktorú napísala podľa rozprávania Hálkovej matky Dorotky jeho manželka Louisa, ktorá napísala: "Aféra Hillsnerova, která v roce 1899 rozbouřila klidnou životní hladinu českých občanů měla pro Ivana Hálka následky, přispěla k vyjasnění i vyřešení nejistoty o jeho budoucnost..."
Matkin švagor , Dr. Černý Ivanovi vytkol, že článkom Na adresu polenských l ékařů sa postavil na stranu T. G. Masyryka, ktorý bol podľa antisemitskej časti českej spoločnosti kúpený židovskými peniazmi, aby vyvrátil obvinenia židov z jednej rituálnej vraždy. Doktor Černý, ktorý v detstve nahradzoval Ivanovi aj otca, toto mladému lekárovi veľmi vytýkal a nemohol mu to odpustiť.
Mladý lekár Hálek si uvedomoval, že sa od strýka a ostatných príbuzných nedočká žiadnej pomoci, či už spoločenskej alebo hmotnej a začal hľadať uplatnenie inde. Iba málokto tuší, že to bol hlavný motív rozhodnutia dr. Ivana Hálka už nevyčkávať, či ho prijmú za asistenta niektorej kliniky a tak hľadal uplatnenie ďaleko od Prahy.
Vtedy si spomenul na slovenských priateľov, medzi inými aj na Dušana Makovického, ktorý bol lekárom v Žiline. Ten ho pozval na Slovensko a nabádal ho aby si vybral za pôsobisko Kysuce. Tak sa aj stalo. V roku 1901 sa Ivan Hálek usadil ako praktický lekár v Čadci.
Tu neskôr presťahoval aj svoju manželku a potom aj starnúcu mamičku Dorotku. V tom čase boli Kysuce jednou z najchudobnejších a najzaostalejších kútov Uhorska. O priemysle sa tu nedalo hovoriť, obživu ľuďom zabezpečovalo len biedne neúrodné poľnohospodárstvo. Tu sa stretol s hladom, biedou, nevedomosťou ľudí, so zlou hygienou a vysokou chorobnosťou.
Hálek sa usiloval o odstránenie zlých sociálnych javov aj osobným príkladom, snažil sa pozdvihnúť kultúrnu úroveň a duševnú zaostalosť kysuckých ľudí požičiavaním kníh, časopisov, uverejňovaním skúseností. Začiatkom 20. storočia bola na Kysuciach veľmi vysoká úmrtnosť detí.
Na tisíc živo narodených detí zomierala v prvom roku života takmer polovica detí, presnejšie 424. Hálek ako moderný a vzdelaný lekár nemohol súhlasiť s ponechaním voľnej ruky prírodnému výberu. Keď pátral po príčinách tejto strašnej biedy i ľahostajnosti, narazil na alkoholizmus, v tom čase masový jav v tejto oblasti Slovenska. Pokúšal sa ho liečiť osvetou. Putoval po kopaniciach, po zablatených chodníkoch a žasol nad zlými podmienkami, v ktorých tu ľudia žili /v drevených chatách bez komínov, kde dym štípal ľudí do očí, sadze sa usadzovali na múroch izieb, ľudia boli podvyživení - neúrodná pôda ich nedokázala uživiť, preto odchádzali za prácou do Ameriky, alebo na Dolnú zem/.
Hálek tieto svoje skúsenosti podrobne opísal v útlej knižke Zápisky lekára, ktorá vyšla po prvý raz v roku 1937. Keď sa dennodenne stretával s hladom a ľudskou biedou, v tom čase začal pochybovať o idealistickej filozofii a premýšľal o novom výklade sveta a života, ktorý by odpovedal aj na jeho sociálne otázky a pochybnosti. Odpovede na svoje otázky našiel v učení dialektického materializmu a sociálnej demokracii.
Ako lekár sledoval výskyt chorôb, zaviedol si karty jednotlivých pacientov, skúmal ich životosprávu a ostatné životné podmienky, dosiahnutý priemerný vek, pôrodnosť, úmrtnosť. Zistené údaje uverejňoval v časopisoch už po dvoch rokoch svojho pôsobenia na Kysuciach.
Snažil sa tak upozorniť verejnosť na bezútešnú situáciu v tomto kraji. Postupne dospel k názoru, že ani boj proti alkoholizmu, ani osveta a ani on sám svojím odborným pôsobením i hlboko ľudským vzťahom ku svojim pacientom nedokážu tento stav od základu zmeniť.
Začal sa preto viac orientovať na verejnú činnosť. Jeho manželka Luisa sa tiež po jeho boku osvedčila ako obetavá šíriteľka osvety, keď chodila do rodín a vyučovala negramotné deti.

Zapojila sa aj do spolkovej činnosti a po dlhé roky zastávala funkciu predsedníčky žilinskej Živeny.

@ 2006, stránku vytvoril Blažej Malik