|
|
Keď Ptah stvoril svet, bohovia dostali svoje príbytky a prísľub večného prinášania obetín. Vesmír stvoril tak, že si v srdci premietol všetky jeho aspekty a nahlas vyslovil svoje myšlienky. Najprv stvoril bohov a potom mestá so svätyňami v ktorých začali bohovia bývať. Zvieratá a ľudia vznikli keď vyslovil ich mená.
Pomenovanie "klenotu Nílu" pochádza zo staroeg. pomenovania pyramídy panovníka 6. dynastie Pepiho I. Mennefer Pepi, v preklade Pepi je pevný a dobrý. Podľa pyramídy bolo pomenované aj hlavné (sídelné) mesto Starej ríše Mennefer (gr. Memfis). Náboženské meno Menneferu znelo Hikuptah, teda Palác Ptahovho ducha, čo v neskoršom gréckom preklade dalo Aigyptos. A toto sa začalo používať ako označenie celej krajiny.
Staroveký Egypt možno považovať za teokratický štát v ktorom vládne zbožštený kráľ - faraón, ktorému Egypt zverili do správy bohovia a preto mu patrí všetko hnuteľné i nehnuteľné. V tomto ponímaní bol "majiteľ" vlastne len správcom a jeho povinnosťou bol starať sa, aby zverené statky prosperovali. Vládca - faraón mal právo odňať mu zverené statky, napr. ako trest za previnenie nezlučiteľné so zákonmi, alebo v prípade nespokojnosti so správou majetkov ktoré zveril konkrétnej osobe. Faraón bol zástupcom bohov na zemi, inštitúciou stvorenou na ochranu zákona a rovnováhy v krajine.
Egypt nebol krajinou v ktorej čo sa týka náboženstva vládol monoteizmus (uctievanie len jedného boha)*. Panteón egyptských bohov bol skutočne rozsiahly a neprehľadný, neexistovala žiadna postupnická línia, žiadne následníctva, či preukázateľné vzťahy. Napriek tomu nikto neobmedzoval vieru toho druhého. Veď dnes lokálny (významovo) bôžik mohol byť zajtra bohom na ktorého sa obracia sám panovník. Tak sa spočiatku lokálny bôžik Amon "vypracoval" až na hlavu božského panteónu. Keď faraón Meni dovŕšil zjednotenie Horného a Dolného Egypta do už beztak bohatého panteónu egyptských bohov pribudlo ešte veľa bohov a bôžikov dovtedy len lokálneho charakteru. U niektorých božstiev tento charakter pretrval, iné sa rozšírili po celej krajine a ich význam vzrástol. Náboženstvo bolo základnou a neoddeliteľnou súčasťou života v krajine, faraónom počnúc a roľníkom končiac.
|
|