Historická chronológia:
3500-1700 pnl. - vláda prvých dvoch dynastií
3100-3000 pnl. - zjednotenie Horného a Dolného Egyptu (Meni, okolo 3500)
2700-2190 pnl. - Stará ríša - Cinevské kráľovstvo, obdobie pyramíd, hl. mesto Memfis
faraóni : Džóser, Chuef (Cheops), Rachev (Chefrén), Menkauer(Mykerín)
2190-2050 pnl. - Prvé prechodné obdobie
2040-1780 pnl. - Stredná ríša - hl. mesto Théby (Vesét)
faraóni : Mentuhotep II, Amenemhét I
1780-1560 pnl. - Druhé prechodné obdobie - vpád Hyksósov
1650-1560 pnl. - Hyksóska nadvláda
1560-1080 pnl. - Nová ríša - hl. mesto Théby, náboženská reforma
faraóni : Thutmós III, kráľovná Hatšepsovet, Amenhotep IV (Achnaton),Tutanchamón, Ramesse Veľký (II)
700-525 pnl. - Neskorá doba (pozdná), Asýrska, Núbijského, Líbyjská okupácia
525 pnl. - Kambyzés dobyl Egypt - Perzská okupácia
322 pnl. - vpád Alexandra Macedónskeho
631 n.l. - Arabská invázia
Najstaršie korene Egypta
Osídlenie Egypta siaha do staršej doby kamennej, o čom svedčia prehistorické maľby objavené vo vnútri Sahary v pohoriach Tasílii a Ahaggar. V 6. tis. pnl., v dobe neolitickej
revolúcie, prišlo ku zmene spôsobu života; t.j. nositelia zberačských a loveckých kultúr sa usadzujú. Prvé poľnohospodárske osady vznikli v neolite v úrodnom údolí Veľkej rieky Nílu. Tento proces urýchlilo vysychanie Sahary, čo prinútilo kočovné nomádske kmene uchýliť sa v oázach, alebo práve na brehoch Nílu. Bývanie v hlinených chyžiach oválneho tvaru dokumentujú ostatky vo Fajúmskej oáze, či pri dedine Memrida Beni Saláma. Keďže egyptské obyvateľstvo poznalo meď a vytváralo dokonalé kamenné nástroje, vyvinulo sa niekoľko predhistorických kultúr napr. Gerzskej.
Horný Egypt osídľoval kmeň bojovných Hamitov, z hlavným ťažiskom záujmov v poľovačke, čo dokazujú pohrebiská so psami a gazelami. V dolnoegyptskej delte sa usadzovali semitskí roľníci a obchodníci, ktorí pestovali obchod vo všetkých smeroch a pravdepodobne vynašli aj hieroglyfy.
|